Obsah fóra nfo.sk nfo.sk
msg.nfo.sk
 
 FAQFAQ   HľadaťHľadať   Zoznam užívateľovZoznam užívateľov   Užívateľské skupinyUžívateľské skupiny   RegistráciaRegistrácia 
  NastaveniaNastavenia    RSSRSS v0.92    Prihlásiť, pre kontrolu súkromných správPrihlásiť, pre kontrolu súkromných správ    PrihláseniePrihlásenie 

Návrat ku gréckokatolíckej cirkvi
Choď na stránku Predchádzajúci  1, 2, 3, 4, 5, 6  Ďalší
 
Odoslať novú tému   Odpovedať na tému    Obsah fóra nfo.sk -> Greckokatolicka cirkev na Slovensku
Zobraziť predchádzajúcu tému :: Zobraziť nasledujúcu tému  
Autor Správa
Euthymos



Založený: 24.01.2009
Príspevky: 198
Bydlisko: Trnava

PríspevokZaslal: So 08. Jún 2013 20:11    Predmet: Odpovedať s citátom

Nechcem sa pasova? za teológa a neuzurpujem si štatút neomylnosti. Môj postoj k veci je dos? komplikovaný. Pokúsim sa ho aspoň načrtnú?.

Rímsky biskup je prvý medzi rovnými, najstarší brat v biskupskej službe, pastier bdejúci nad jemu zvereným stádom - rímskou cirkvou - ale svojim spôsobom aj nad celou Cirkvou. Ako najstarší spomedzi bratov napomína ostatných a dohliada na nich. Ale nemá nad nimi moc ako nad svojimi sufragánmi, nemôže zasahova? priamo do riadenia iných bratských cirkví. To je môj názor. A k tomu nepotrebuje neomylnos?.
Samozrejme, v dejinách mnohokrát obránil pravú vieru najmä pred ambíciami cisárov. Vďačíme za to politickej nezávislosti. Na druhej strane z histórie poznáme pápeža Honoria I., ktorý bol všeobecným snemom preklaty za hlásanie herézy monoteletizmu a toto anathema bolo potvrdené aj pápežom Levom II. Vraj to nehlásal "ex cathedra", ale nie je to anachronizmus? Mali snáď apoštoli v úmysle zostavi? Novú Zmluvu, keď písali listy cirkvám? (...)

Zárukou neomylnosti Cirkvi je Cirkev sama, svätý Duch, ktorý ju tvorí a obnovuje, sväté Dari, ktoré ju zjednocujú.
Ak chceme odpoveda? na otázku, či sú snemy po Veľkej schizme všeobecné, odpovedzme si najprv na otázku, čo je Cirkev, a ktoré cirkvi ju tvoria. Ja vychádzam zo slov apoštola Pavla: "Keďže je jeden chlieb, my mnohí sme jedno telo, lebo všetci máme podiel na jednom chlebe." (1 Kor 10,17) V takom prípade sú katolíci a pravoslávni čas?ami jednej, i keď dočasne rozdelenej Cirkvi, pretože je len jeden Kristus a jedna eucharistia. Je snem skutočne ekumenický, keď de facto nerešpektuje dôležitú čas? Tradície Cirkvi a nezanedbateľnú čas? tajomného Kristovho tela? Takže určite uznávam 7 snemov, i keď aj tieto snemy negatívne poznačila politika a priniesli nie nevyhnutné rozdelenie.

Najväčší problém dogmy o neomylsnoti je podľa mňa to, že ju Západ prijal ako dogmu. Ak niekto začne uvádza? argumenty proti, alebo len konštatuje kontradikciu, je automaticky heretikom. Pritom rovnakému kritickému súdu osobne podrobujem aj učenie prvých siedmych snemov a zatiaľ som nenarazil na žiadny logický rozpor, všetko do seba krásne zapadá. Takisto je toto učenie v súčasnosti asi jedinou reálnou teologickou prekážkou k jednote.

Ale ja nie som teológ, a už vôbec nie neomylný, tak nikomu nebudem núti? svoj názor. Smile
Návrat hore
Zobrazit informácie o autorovi Odoslať súkromnú správu Zobraziť autorove WWW stránky
Ireneus Lyonsis



Založený: 22.05.2007
Príspevky: 132

PríspevokZaslal: So 08. Jún 2013 21:57    Predmet: Odpovedať s citátom

V niecom suhlasim a v niecom nie.Nejdem to vsak rozpitvavapretoze nie je mojim umyslom natlacat do teba dogmu o neomylnosti Wink
V pripade papeza Honoria vsak ide o disciplinarny omyl a nie vieroucny.On bol preklinany pretoze neodsudil monotheletizmus ale on ho nikdy nehlasal.
Tento pripad je dobre dolozeny aj historicky aj teologicky,no protestantami a pravoslavnymi je dezinterpretovany.
Pre mna nebolo lahke prijat tak striktne formulovanu dogmu o primate a neomylnosti papeza,no prijal som ju nakoniec po roznych bojoch oklukou a chapem ju ako sluzbu,ktorou sluzi Petrov nastupca v kritickych chvilach Cirkvi.Vnimam vtedy papeza ako zlaty standard viery ako pevnu skalu viery,polozenu samotnym Christom a poslusnost papezovi vtedy vnimam ako poslusnost Bohu,ktory si takto zaistil Cirkev proti pekelnym branam.
Návrat hore
Zobrazit informácie o autorovi Odoslať súkromnú správu
Lucia



Založený: 09.12.2011
Príspevky: 28

PríspevokZaslal: Po 10. Jún 2013 23:37    Predmet: Jednota Cirkvi Odpovedať s citátom

Čo teda bráni príklonu Pravoslávia ku koncepcii gréckeho katolicizmu? Odznelo tu viacero myšlienok, pokúsim sa reagova? aspoň na niektoré:

Citácia:
Lebo spozoroval som tendencie u greckokatolikov vynechavat z vyznania viery "i syna" a nemodlit sa toto.


Filioque je v prvom rade lingvistický problém. Má pôvod v Španielsku, kde ho miestna latinská Cirkev používala ako slovnú zbraň ortodoxie voči zhubnosti ariánskej herézy. Iste cítime sémantický rozdiel medzi termínmi vychádza?/pochádza? a prichádza?. Latinské processio, procedere, procedit má významovo bližšie k pojmu prichádza?, než pochádza? (ma? pôvod). Svätý Duch predvečne vychádza z Otca, ale v historickom čase prichádza na Zem skrze Syna (zjavuje sa skrze Christa). Aj svätý Gregor Palama hovorí o dvojitom vychádzaní Svätého Ducha. Skutočná príčina filiokvistickej kontroverzie podľa mňa tkvie v otázke legitimity (či nelegitimity) dopĺňania (vylepšovania) záväzného textu Kréda schváleného všeobecným snemom.

Citácia:
ak teda na filioque nestoji a nepada nezhoda medzi Vychodom a Zapadom, co suvisi i s akceptovanim prvenstva Papeza, preco potom zrazu po 1 000 rokoch od Kristovho nanebovstupenia si Rim uvedomil, ze jeho Patriarcha je neomylny a takto vyvolal roztrzku? Dovtedy mu nevadilo, ze ho ako hlavu cirkvi nebrali?


Primát rímskeho biskupa je cirkevnoprávnou záležitos?ou Západu, ktorá sa dogmatizovala až neskôr. Mala by sa primárne rieši? v rovine kánonického práva. Postavenie pápeža je výsledkom cirkevnopolitického vývoja latinského Západu, ktorý po páde Západorímskeho impéria postupne unifikoval duchovnú a svetskú (cisársku) moc v osobe rímskeho biskupa, pretože iba on zostal jediným garantom stability stredovekej latinskej Cirkvi. Na Východe panovala odlišná situácia. Nikto si nemusel nič retrospektívne uvedomova?. K dejinám pápežského primátu odporúčam prečíta? si publikáciu jezuitu Klausa Schatza Dějiny papežského primátu (Brno : Centrum pro studium demokrace a kultury 2002). Nota bene, ak by východný episkopát uvažoval v mantineloch západných kanonistov (a nielen cirkevných právnikov, no trebárs rozvíjajúc náuku Leva I. Veľkého), pravdepodobne by dospel k veľmi podobnej koncepcii primátu konštantínopolského patriarchu (dovoľujem si to tvrdi? i napriek tomu, že nemám rada špekuácie typu "čo by bolo, keby...").

Toľkokrát pertraktovaná neomylnos? bola pôvodne vlastnos?ou všeobecného snemu, ktorý reprezentoval celú Cirkev, no po minimalizácii princípu konciliarity na Západe sa v kontexte dobovej latinskej ekleziológie neomylnos? "logicky" pripísala rímskemu pápežovi (patriarchovi Západu). Túto problematiku by sme mali objasňova? vo svetle historickej perspektívy. Aj v Pravosláví hovoríme o učiteľskej charizme episkopátu, ktorá sa však v rôznych obdobiach dejín Cirkvi prejavovala odlišne.

Myslím si, že základným problémom zostáva skutočnos?, že mnohé kultúrne, obradové a disciplinárne špecifiká oboch našich Cirkví sa postupne dogmatizovali, až absolutizovali (na oboch stranách). Vidíme to aj na príklade polemiky s latiníkmi z pera kyjevského metropolitu, Gréka Georgija (metropolitom bol v rokoch 1065-1076). Georij uvádza 27 rozdielov, z ktorých všetky možno označi? ako disciplinárne a obradové výčitky, prípadne výčitky súvisiace s prekladom Písma (až na staré známe Filioque, ktoré sa vysvetľuje ako dogmatický problém). Zaujímavos?ou je, že Georgij tu vôbec nespomína pápežský primát.

Možným riešením - znovunastolením cirkevnej jednoty - môže by? skutočne iba všeobecný snem medzi katolíckou a pravoslávnou Cirkvou. Jeho zvolanie však s ohľadom na súčasnú cirkevnopolitickú situáciu nevidím ako reálne (ktože by ho zvolal, ak nemáme ortodoxného cisára?!).

Dôležité je najmä modli? sa, pretože modlitba mení svet.
Návrat hore
Zobrazit informácie o autorovi Odoslať súkromnú správu
Ireneus Lyonsis



Založený: 22.05.2007
Príspevky: 132

PríspevokZaslal: Ut 11. Jún 2013 10:21    Predmet: Odpovedať s citátom

Rimska cirkev a pravoslavne cirkvi uz absolvovali dva zjednocovacie snemy v Lyone a Florencii.Netreba objavovat Ameriku,ved na ich zaklade doslo k vytvorniu unie.Samozrejme,boli tam aj politicke zaujmy ale zamietnut spolocne vysledky tychto snemov je vlastne odmietnutie neomylnosti ekumenickeho snemu.Prave tu je zasadny rozdiel medzi grekokatolikmi a pravoslavnymi.Nemozno o sebe tvrdit,ze som grekokatolik a prijimam iba 7. prvych ekumenickych snemov;pretoze to je odmietnutie unie.A ocakavat ortodoxneho cisara nemozeme a vlastne by to bol iba taky relikt nie velmi stastneho obdobia cezaropapismu.Ovela realnejsi bude prichod antikrista,ktory si bude narokovat na svetovladu a samozrejme aj na ovladnutie Christovej cirkvi.Modlime sa,aby sa cas jeho moci co najviac skratil.
Návrat hore
Zobrazit informácie o autorovi Odoslať súkromnú správu
Lucia



Založený: 09.12.2011
Príspevky: 28

PríspevokZaslal: St 12. Jún 2013 13:26    Predmet: Unionistické snemy Odpovedať s citátom

Citácia:
Rimska cirkev a pravoslavne cirkvi uz absolvovali dva zjednocovacie snemy v Lyone a Florencii.Netreba objavovat Ameriku,ved na ich zaklade doslo k vytvorniu unie.Samozrejme,boli tam aj politicke zaujmy ale zamietnut spolocne vysledky tychto snemov je vlastne odmietnutie neomylnosti ekumenickeho snemu


Máš na mysli zrejme II. lyonský snem (1274), ktorý nemožno objasňova? bez spojitosti s finančnou stránkou križiackych výprav. Florentský snem, presnejšie Bazilejsko-ferraro-florentský (1431-45), nie je celkom korektné oddeľova? od (pre katolícku stranu sporných) jednaní v Bazileji, kde sa výrazne aktivizovali zástancovia konciliarizmu (z latinskej strany). Navyše, podstatným obsahom oboch koncilov boli interné cirkevnopolitické otázky latinskej Cirkvi. V prípade Lyonu išlo o problematiku mendikantných reholí ako nového fenoménu Západu a reformu konkláve, v 15. storočí sa v Bazileji pozornos? orientovala najmä na pretrvávajúci husitizmus a fenomén vzdoropápežstva. Teologická reflexia vz?ahov Východ-Západ, vzhľadom na súdobú latinskú ekleziológiu a vážne problémy, ktorým dobová západná Cirkev čelila, nemohla by? prepracovaná korektne. Všetky relevantné dokumenty možno nájs? v Mansiho zbierke Sacrorum Conciliorum nova et amplissima collectio (1758-1798).

Spomínaná únia bola prakticky koncipovaná ako projekt administratívneho podriadenia východných Cirkví pápežovi vo všetkých otázkach - aj teologických a disciplinárnych. Tento koncept je pri dnešnom stave teologického dialógu už neprijateľný, koncil má predsa reflektova? špecifický teologický vývoj bez predsudkov a zamýšľaného sufragánstva.

Na margo neomylnosti, II. lyonský a Bazilejsko-ferraro-florentský koncil sú snemy záväzné pre latinskú Cirkev a s ňou unionizované východné Cirkvi, pravoslávna Cirkev tieto snemy nepovažuje za všeobecné (jednou z príčin, prečo je tomu tak, bola práve neobjektivita spomínaných snemov vo vz?ahu k Východu).

Citácia:
A ocakavat ortodoxneho cisara nemozeme a vlastne by to bol iba taky relikt nie velmi stastneho obdobia cezaropapismu.


Očakávanie ortodoxného cisára v ruskom a čiastočne v gréckom Pravosláví patrí k neoficiálnej, ľudovej zbožnosti. V našom kultúrnom prostredí je to cudzí element. Táto romantická predstava je živá podobne, ako monarchistické tendencie u niektorých tradičných katolíkov.

Chcela som poukáza? na to, že cirkevné snemy na Východe kedysi zvolávali cisári - je ?ažké predstavi? si, kto alebo čo má by? v súčasnom Pravosláví tým konsolidačným prvkom schopným po materiálnej stránke uskutočni? aspoň celopravoslávny snem, ktorý by mohol definitívne vyrieši? náš postoj ku katolicizmu. A ak máme v tejto otázke my pravoslávni (vo veci celopravoslávneho, ak už nie ekumenického snemu) mlča?, mali by sme aspoň mlča? s úctou.

Mimochodom, predstava o cézaropapizme je v súčasnej byzantológii dávno prekonaná, vyskytuje sa iba u starších autorov (spravdla katolíckych). Rozpráva? o cézaropapizme v Byzancii je rovnako povrchné, ako hovori? o "papocézarizme" na Západe.

Citácia:
Ovela realnejsi bude prichod antikrista,ktory si bude narokovat na svetovladu a samozrejme aj na ovladnutie Christovej cirkvi.Modlime sa,aby sa cas jeho moci co najviac skratil.


Solovjovova Legenda o Antichristovi je vhodnou platformou na zamyslenie pre každého z nás - myslím si, že v sebe skrýva veľa pravdy. Azda nie je také dôležité, aby sme boli jednotní administratívne a cirkevnoprávne, ale vo Svätom Duchu, ktorý je podľa starca Nikodéma Agioritu (Svätohorca) pravým darcom a garantom jednoty.

Hóspodi, pomíluj!
Návrat hore
Zobrazit informácie o autorovi Odoslať súkromnú správu
Lucia



Založený: 09.12.2011
Príspevky: 28

PríspevokZaslal: St 12. Jún 2013 19:26    Predmet: Cirkevná jednota a gréckokatolíci Odpovedať s citátom

Chcela by som zdôrazni? ešte jeden aspekt: všeobecné snemy boli zvolávané na základe konkrétnej historickej situácie, ktorá si vyžadovala riešenie danej problematiky na celocirkevnej úrovni (kolektívne). Dôvodom bolo spravidla narušenie cirkevného učenia (heréza) alebo cirkevnej jednoty (schizma).

Želám si jednotu Cirkvi, ale nie prostredníctvom únie. V tomto kontexte sa vraciam k hlavnej téme:

Citácia:
Chcem sa spýta? na váš názor na otázku (ne)navrátenia gréckokatolíkov (od 50. rokov "pravoslávnych") spä? do svojej rodnej cirkvi po roku 1968, kedy bola naša cirkev opä? povolená.


Mohli by sme sa donekonečna prie? o tom, či tá "rodná Cirkev" bola gréckokatolícka, alebo pravoslávna. Pokiaľ vychádzame z toho, že gréckokatolícka, okrem argumentov, ktoré uviedli Sáva a Andreios, mi prišli na um ešte tieto postrehy:

1. túžba rozvíja? byzantskú teológiu v jej autentickej podobe, ktorá sa zachovala v Pravosláví. Toto súvisí so smutne známou latinizáciou. Tá je pre laických veriacich túžiacich po byzantskej spiritualite najmarkantnejšia v obradoch, ale v skutočnosti má korene práve v latinskej teológii nanútenej zjednoteným východným kres?anom v priebehu dejín. Pro-východne orientovaní kňazi mohli nadobudnú? presvedčenie, že v lone únie budú ochudobnení o byzantské špecifiká svojej teológie, a tak zostali v Pravosláví.

2. vedomie/túžba by? v spoločenstve s pravoslávnymi miestnymi Cirkvami - by? súčas?ou veľkej pravoslávnej rodiny (zjednotením s Rímom by sa toto spoločenstvo porušilo). Viem, že pre odborne nepoučený ľud bola táto problematika veľkou neznámou, ale predpokladám, že vedomosti mnohých kňazov v tejto veci boli dostatočné na to, aby sa dokázali rozhodnú? podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia.

3. modernizmus prítomný v katolíckej Cirkvi po II. vatikánskom koncile - týka sa našej súčasnosti. Mentalita pravoslávneho kres?ana je tradičná, konzervatívna. Názor, že Cirkev sa má neustále prispôsobova? človeku 21. storočia, je pre Pravoslávie neprijateľná. To my musíme dorás? na úroveň Cirkvi! Modernizovanie kres?anstva v teológii a v kulte v konečnom dôsledku prináša pasívnu recepciu viery, pretože "šije" náboženstvo na obraz subjektívnej ľudskej psychiky navyknutej na povrchnos?. Ovocie modernistického prístupu vidíme v liturgických excesoch nezlúčiteľných s posvätnou atmosférou bohoslužby - príkladom je prítomnos? mládežníckych gitarových piesní počas liturgie. Keď som sledovala chirotóniu vladyku Milana Lacha v televízii, hanbila som sa za to, že gréckokatolícka Cirkev na Slovensku sa v Ľutine prezentovala tak, akoby vôbec nepoznala mystický rozmer byzantskej liturgie, pretože počas svätého momentu zjednotenia sa duše veriaceho s Christom v prijímaní životodarných a strašných svätých Tajín niekto dopustil túto gitarovú nehoráznos? - poznamenávam, že v prítomnosti hierarchov zo zahraničia! Mládežnícke piesne a nepovolené hudobné nástroje (v tomto prípade gitary) nemajú v oficiálnom cirkevnom kulte čo hľada?, a to ani na Západe. O liturgickej úrovni rímskej Cirkvi, ktorá sa po II. vatikánskom koncile vzdala svojej čarokrásnej Tridentskej omše, radšej pomlčím.

Summa summarum: skutočný "progres" v Cirkvi musí by? kontinuitou Tradície a jej neustálym oživovaním v srdci kres?ana (nie prispôsobovaním sa vágnemu vkusu i tak ?ažko identifikovateľnej väčšiny). Pravoslávie vďaka svojmu naturelu odmietlo kráča? cestou modernizmu, preto je pre tradične cítiacich veriacich oázou v púšti.
Návrat hore
Zobrazit informácie o autorovi Odoslať súkromnú správu
Ireneus Lyonsis



Založený: 22.05.2007
Príspevky: 132

PríspevokZaslal: Št 13. Jún 2013 7:45    Predmet: Odpovedať s citátom

Tridentska omša je naďalej platná,no pre veľkú väčšinu katolíkov neprí?ažlivá.Pri porovnaní omše,ktorá sa u latincov slúži teraz s tou Tridentskou je tá nová oveľa bližšie ku pôvodnému chápaniu liturgie a to aj tým,že boli povolené národné jazyky,že sa viac zapája veriaci ľud etc...
Používanie nástrojov pri liturgii nie je záležitos? dogmatická ale disciplinárna.Ak ju Cirkev povolí,tak je povolená.Aj keď tým nechcem tvrdi?,že nedošlo ku porušovaniu disciplány a preháňaniu vo všelijakých prapodivných rockových omšiach alebo nevhodnon správaní kléru,či oblečení ľudu etc...Bohužiaľ to vadí aj mne Crying or Very sad


Naposledy upravil Ireneus Lyonsis dňa Št 13. Jún 2013 7:54, celkom upravené 1 krát
Návrat hore
Zobrazit informácie o autorovi Odoslať súkromnú správu
Ireneus Lyonsis



Založený: 22.05.2007
Príspevky: 132

PríspevokZaslal: Št 13. Jún 2013 7:49    Predmet: Odpovedať s citátom

Lucia,pre katolíka a je to jedno,či latinca priamo z Ríma alebo maronitského z Libanonu či uniata z Ľvova sú ekumenické všetky koncily vrátane toho posledného - II.vatikánskeho.Ak niekto tvrdí niečo iné,tak je mimo katolíckej viery,teda tej katolíckej ku ktorej sa KC hlási.Nie je možné by? tak trochu katolíkom ale riadi? sa pritom učením nekatolíkov.To je iba akýsi mačkopes.
Návrat hore
Zobrazit informácie o autorovi Odoslať súkromnú správu
Lucia



Založený: 09.12.2011
Príspevky: 28

PríspevokZaslal: Št 13. Jún 2013 13:32    Predmet: Odpovedať s citátom

Citácia:
Lucia,pre katolíka a je to jedno,či latinca priamo z Ríma alebo maronitského z Libanonu či uniata z Ľvova sú ekumenické všetky koncily vrátane toho posledného - II.vatikánskeho.


V tomto máš pravdu, ale ja som pravoslávna kres?anka - nie som katolíčka. Uznávam sedem ekumenických snemov. A čo robí pravoslávna veriaca na katolíckom fóre? - Vediem dialóg.

Katolícku Cirkev si veľmi vážim z hľadiska jej prínosu v konsolidácii západnej civilizácie, ako aj v kreovaní inštitucionálnej základne pre kultúru Západu. Obdivujem prínos Ríma v kultivácii umenia a kultúry a samozrejme, vnímam aj teologické impulzy.

Citácia:
Ak niekto tvrdí niečo iné,tak je mimo katolíckej viery,teda tej katolíckej ku ktorej sa KC hlási.


Lefévbristi (FSSPX) neprijímajú liturgickú reformu II. vatikánskeho koncilu a jeho pastoračné vyhlásenia, starokatolíci odmietajú I. vatikánsky koncil. Sú teda katolíkmi? Nechcem provokova?, skutočne ma to zaujíma.

Je pozoruhodné, že gréckokatolícky biskup Elias Zoghby na margo akceptácie latinských snemov konaných po rozkole (1054) zo strany východných katolíkov píše: "Uznesenia všeobecných koncilov, ktoré sa konali na Západe – hoci aj pred reformáciou, nemajú taký istý význam ako uznesenia ekumenických koncilov; a neprítomnos? dôležitej časti biskupov – prinajmenej pravoslávnych biskupov, ktorých biskupské oprávnenie, zviazané s autentickou, Svätým Duchom darovanou cirkevnou zodpovednos?ou, ktorú Katolícka cirkev uznáva – ich neprítomnos? znemožňuje, aby týmto koncilom, hoci sú aj uznané rímskym biskupom, bol priznaný taký istý dosah ako koncilom prvých storočí (...) " a ďalej: "Katolícka cirkev teda nemôže vyžadova? úplný súhlas s ‚dogmami’, ktoré len ona sama definovala, ak sa Východ správal zdržanlivo. (...) Vyhlásenia, hoci aj ex cathedra, rímskeho učiteľského úradu majú v hierarchii právd len druhé miesto." Koncily a synody sa po tzv. Veľkej schizme uskutočňovali v obidvoch cirkevných spoločenstvách. Ich platnos? teda nie je (a nemôže by?) záväzná pre obe strany, ale iba pre tú Cirkev, v ktorej sa dané snemy konali. Vladyka Zoghby uznáva, že katolícky koncil bez prítomnosti pravoslávnych (a vice versa: pravoslávny snem bez katolíkov) nemôže by? ekumenický. "Všeobecnos?" snemu je potvrdzovaná až na nasledujúcom sneme celou (nerozdelenou) Cirkvou (podpis rímskeho biskupa nestačí).

Citácia:
Tridentska omša je naďalej platná,no pre veľkú väčšinu katolíkov neprí?ažlivá.Pri porovnaní omše,ktorá sa u latincov slúži teraz s tou Tridentskou je tá nová oveľa bližšie ku pôvodnému chápaniu liturgie a to aj tým,že boli povolené národné jazyky,že sa viac zapája veriaci ľud etc...


Aké bolo pôvodné chápanie liturgie?

Pokiaľ viem, II. vatikánsky koncil nikde neprikazuje, aby bola latinčina v západnej Cirkvi nahradená/vytlačená národnými jazykmi - iba pripúš?a, že národné jazyky majú dosta? väčší priestor v oblasti kultu (nie na úkor používania latinčiny). Nikde sa nepíše o tom, že celá bohoslužba sa má preloži? do lingua vernacula, prípadne že kňaz má slúži? versus populum etc. Som za zachovanie posvätného jazyka v liturgii. (Aj v pravoslávnej Cirkvi máme tendencie preklada? bohoslužobné texty do slovenčiny, naš?astie slúžia len ako katechetická pomôcka). Aj Isus Christos sa modlil v "mŕtvom liturgickom jazyku" - po hebrejsky: אלי אלי למה שבקתני (Eli, eli, lema sabachtani). Aramejsky hovoriaci Židia mu nerozumeli a nevediac, že prednáša žalm, mysleli si, že volá Eliáša.

Zapojenie ľudu do bohoslužby je kapitola sama osebe. Svätá liturgia/omša nie je interaktívne svetské podujatie, "aktivita" spočíva v modlitbe, nie v tvorbe nových rubrík a gest pre ľud (mám na mysli situáciu v latinskom obrade).
Návrat hore
Zobrazit informácie o autorovi Odoslať súkromnú správu
Ireneus Lyonsis



Založený: 22.05.2007
Príspevky: 132

PríspevokZaslal: Pi 14. Jún 2013 9:13    Predmet: Odpovedať s citátom

Nevedel som,že si pravoslávna Lucia.V tom prípade ti musím vyjadri? uznanie,pretože také vedomosti a prehľad aké máš o RKC má málo katolíkov.

Voči liturgii podľa reformy na Tridentskom sneme sú však aj veľmi vážne výhrady : počas nej veriaci nerozumeli,čo sa deje,babky sa modlili ružence(to viem od svojich rodičov a starých rodičov) alebo boli k jednotlivým čiastkam omše v modlitebných knižkách špeciálne modlitby a tiež sa táto omša slúžila ako tzv.tichá,čo znamená,že ju slúžil iba kňaz bez účasti ľudu.
V Cirkvách na východe sa naopak uplatňovali aj národné jazyky,o čom nemusím podrobne písa?.Slovan oveľa skôr porozumie čo sa deje pri sv.liturgii odslúženej v CSL ako pri latinskej omši.Keď si porovnávam zapájanie sa veriaceho ľudu pri Tridentskej omši oproti napr.liturgii sv.Jána Zlatoústeho,tak práve na východnej liturgii sa veriaci ľud oveľa viac zapája ako pri Tridentskej omši.Reforma sv.omše po II.Vat.koncile mala práve za úlohu prinies? veriacim aktívnejšiu účas? pri uplatňovaní všeobecného kňazstva ktoré každý obdržal pri krste ale aj väčšie chápanie toho,čo sa pri sv.omši deje.
Lefebristi trpia na jednu závažnú "chorobu" a tou je vyvolanie rozkolu,ktorý sa predchádzajúci pápež Benedikt XVI. snažil vylieči?,no zatiaľ to tak vyzerá,že márne,pretože rozhovory predstaviteľov FSSPX s kongregáciou pre náuku viery neviedli nikam,alebo lepšie povedané zastali v slepej uličke.FSSPX žiada aby II.vatikaánsky koncil nebol uznaný ako záväzný aj pre FSSPX a zase Vatikán na pokračovanie ďalších rozhovorov žiada lefebristov aby tento koncil plne akceptovali.Takže v Rímskej cirkvi vznikla akási odnož ako dakedy v Rusku po Nikonovej reforme,ale to nie je nič divné,to sa deje po celý čas existencie kres?anstva a bolo to predpovedané aj Christom alebo apoštolom Pavlom.

Ja súc latinec som zase obdivovateľ teologického myslenia Východu a je mi sympatickejšie ako to Západné.Niežeby som nemal rád aj dedičstvo Západu- odkaz sv.Benedikta,sv.Františka či írskych mníchov a podobne.Východné kres?anstvo je však vo svojom vnútornom duchovnom živote také jemnejšie,radostnejšie a nerobí komplikovanými jednoduché veci.
Christos prostredi nas,Lucia!
Návrat hore
Zobrazit informácie o autorovi Odoslať súkromnú správu
Zobraziť príspevky z predchádzajúcich:   
Odoslať novú tému   Odpovedať na tému    Obsah fóra nfo.sk -> Greckokatolicka cirkev na Slovensku Časy uvádzané v GMT + 1 hodina
Choď na stránku Predchádzajúci  1, 2, 3, 4, 5, 6  Ďalší
Strana 4 z 6

 
Prejdi na:  
Nemôžete odosielať nové témy do tohto fóra
Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre
Nemôžete upravovať svoje príspevky v tomto fóre
Nemôžete mazať svoje príspevky v tomto fóre
Nemôžete hlasovať v tomto fóre


© 1998-2006 NFO.SK
Naše ďalšie diskusie FORUM.NFO.SK a LINUX.NFO.SK